V októbri 2014 dostali právnici kancelárie Mossack Fonseca, z ktorej unikli materiály známe ako Panama Papers, zadanie od nového klienta.
Ekvádorský podnikateľ Marco Vallejo chcel vyviesť časť zisku zo svojej stavebnej firmy JIMEX, aby sa vyhol jeho zdaneniu v rodnej krajine.
„Spoločnosť JIMEX má tento rok značný hospodársky prebytok a jej cieľom je znížiť svoj zisk cez refakturačný proces,” napísal v internom dokumente regionálny manažér Mossack Fonseca v Ekvádore Pablo Paredés.
Z uniknutých dokumentov, ku ktorým má prístup České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, vyplýva, že Vallejo to urobil cez slovenskú firmu Latem Trading.
Podľa zistení Aktuality.sk následne prelial vyše 100-tisíc dolárov cez slovenskú Privatbanku, ktorá patrí finančnej skupine Penta.
100-tisíc dolárov je v Ekvádore veľká suma. Priemerný plat je necelé tri doláre na hodinu. Vallejo nezvyklú finančnú operáciu priznal.
„S hlbokým zahanbením priznávame túto veľkú chybu, ktorá sa stala jediný krát,“ napísal v stanovisku pre Aktuality.sk (vyjadrenie Valleja nájdete na konci článku).
Prvý pokus: Švajčiarsko Pôvodne chcel pritom Vallejo svoje peniaze preliať cez švajčiarsku banku. „Vallejo je ochotný urobiť prevod cez Švajčiarsko, ale ocenil by inú možnosť,“ písali si v internej komunikácii právnici Mossack Fonseca.
Holandská auditorská spoločnosť Infintax, s ktorou úzko spolupracovali, najskôr navrhla, aby išli Vallejove peniaze cez účet firmy Yousee v švajčiarskej banke Hypposwiss.
Švajčiarsku firmu Yousee totiž ovládali ľudia z Infintax, ktorí už mali skúsenosti s prevodmi cez banku Hypposwiss.
Operácia však nevyšla. Banka totiž chcela účet firmy Yousee zrušiť – dôvodom boli obavy z inej transakcie, ktorú realizoval Infintax.
„Musíme dodržiavať pravidlá hry,“ napísal vo februári 2015 právnikom z Mossack Fonseca jeden z partnerov spoločnosti Infintax Michael van Beest.
Pre ekvádorského podnikateľa Marca Valleja napokon v časovej tiesni vymysleli iný spôsob, ako sa vyhnúť plateniu daní v rodnej krajine.
Navrhli mu, aby poslal peniaze zo svojej stavebnej firmy JIMEX na účet slovenskej spoločnosti Latem Trading.
Fingované faktúry Vallejo súhlasil a 31. marca 2015 poslal na účet firmy Latem Trading v slovenskej Privatbanke, ktorá patrí finančnej skupine Penta, 108-tisíc dolárov.
Latem Trading zároveň vystavila firme JIMEX faktúru na rovnakú sumu. Formálne za poradenstvo pri navrhovaní konštrukcií a statiky veže.
Faktúra je pritom datovaná k 14. novembru 2014, hoci podľa uniknutej mailovej komunikácie bola vystavená až v polovici marca 2015.
Firma Latem Trading zároveň podpísala s Vallejom zmluvu na poradenstvo pri projekte výstavby rádiostanice, aby mu mohla poslať peniaze späť.
Pôvodný plán bol, že Latem Trading pošle Vallejovi peniaze späť cez jeho účet v banke StateTrust Bank & Trust na ostrove Svätá Lucia v Karibiku.
Plán však nevyšiel. Privatbanka totiž 12. júna 2015 informovala firmu Infintax, ktorá celú transakciu zabezpečovala, že peniaze neprešli.
„Je mi ľúto, ale platba 100-tisíc dolárov sa dnes vrátila späť na váš účet. Ide o platbu zo 6. mája 2015, ktorej adresátom bola Gilda G. Cepeda a Marco Vallejo Baldeon.“
Tretí pokus: zásah
Informáciu o zastavení prevodu Vallejových peňazí zaslala do Privatbanky sprostredkujúca americká banka Bank of America. 
Z uniknutej mailovej komunikácie medzi firmou Infintax, právnikmi z kancelárie Mossack Fonseca a Vallejom vyplýva, že americká banka potrebovala viac informácií o prevode peňazí.
Firma Infintax a právnici z Mossack Fonseca tak narýchlo zabezpečili novú zmluvu o prevode cca 100-tisíc dolárov.
Tentoraz už všetko vyšlo podľa plánu. Peniaze však nešli priamo na Vallejov súkromný účet. Privatbanka ich v júli 2015 poslala na účet jeho firmy Orille Industrial v americkej banke Raymond James & Associates.
Vallejova firma Orille Industrial je registrovaná na Britských panenských ostrovoch – na adrese právnickej kancelárie Mossack Fonseca. Provízia: 8 percent
Vallejovi sa však nevrátila celá suma, ale o osem percent menej. Takúto maržu si za celú operáciu vyúčtovali firmy Mossack Fonseca a Infintax.
„Pri štandardných transakciách sa vypláca fixná odmena. Ak si firma pýta províziu v percentách, tak ide o chúlostivú operáciu,“ hovorí Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku.
Vallejo bol nový klient, ktorý vyskúšal služby Mossack Fonseca prvýkrát.
„Je to niečo ako test, aby si vyskúšal, ako zmanažujeme 100-tisíc. V budúcnosti by cez nás posielal vyššie sumy,“ písali si v uniknutej mailovej komunikácii právnici z Mossack Fonseca.
Slovenská firma Latem Trading nezahrnula obchod s Vallejom ani do svojho účtovníctva. V roku 2015 priznala celkové tržby 25-tisíc eur.
Latem Trading na otázky Aktuality.sk neodpovedala. Kauzu Panama Papers už preveruje aj slovenská polícia.
“Informácia o transakciách na účtoch spoločnosti (Latem Trading – pozn.red.) zatiaľ nie je k dispozícii, nakoľko nemáme podklady z banky,” reagovala v stanovisku Národná kriminálna agentúra.
Privatbanka o prevode mlčí
Zákon presne nešpecifikuje, od akej sumy musia banky hlásiť podozrivé operácie. Zároveň im však ukladá povinnosť skúmať transakcie nad 15-tisíc eur.
Banky majú hlásiť finančné operácie, „ktoré vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inou svojou povahou zjavne vybočujú z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta“.
Privatbanka na otázku, či nahlásila prevod peňazí ekvádorského podnikateľa Marca Valleja, neodpovedala.
„Čo sa týka konkrétneho klienta, v kontexte bankového tajomstva banka nemôže poskytnúť žiadne informácie,“ reagovala hovorkyňa banky Zuzana Mészárosová.
Podľa nej si však banka plní všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona: „Banky nemajú suplovať daňové, alebo policajné orgány.“
Rizikové operácie Ekvádor momentálne nie je na zozname offshorových krajín. V súčasnosti platia sankcie len na niektoré subjekty a fyzické osoby – aj to len zo strany USA.
Napriek tomu existujú prípady, kedy by mali banky bližšie skúmať finančné operácie. Obzvlášť v prípadoch, keď ide o privátneho klienta.
“Počas trvania obchodného vzťahu sú transakcie na dlhodobo neaktívnych účtoch jednou z indícií neobvyklosti,” vysvetľuje hovorkyňa VÚB Alena Walterová.
Podľa hovorkyne Tatra banky Zuzany Povodovej sú dôslednejšie posudzované prevody z krajín s vyšším rizikom prania špinavých peňazí.
„Vzhľadom na intenzitu platobného styku a vysokú mieru elektronizácie v tejto oblasti banky spravidla využívajú softvérové detekčné nástroje, pracujúce s konkrétnymi scenármi,“ dodala Povodová.
Autoři: Ján Kuciak, Marek Vagovič,
Původní text: http://www.aktuality.sk/clanok/330018/exkluzivne-ekvadorsky-podnikatel-prelial-100-tisic-cez-banku-penty/
Na kauze Panama Papers spolupracuje s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku sedem slovenských médií: Aktuality.sk, denník SME, denník N, Hospodárske noviny, týždenník Trend, RTVS a televízia Markíza. Príbeh ekvádorského podnikateľa Marca Valleja a Privatbanky spracovali Aktuality.sk.
